15 января в Российском центре науки и культуры в Братиславе состоялось открытие фотовыставки «Из истории монастыря преподобного Иова Почаевского в Ладомировой».
Мероприятие прошло с участием словацких политиков, деятелей культуры, представителей общественных организаций, соотечественников.
Приветствовал гостей советник-посланник Посольства России в Словакии К.А.Нефёдов, который отметил большое значение религиозно-просветительской деятельности православного монастыря и типографии
в восточной Словакии  в 20-х годах XX века, подчеркнул важность сохранения духовно-нравственного и культурно-исторического наследия, указал при этом на судьбоносные исторические переплетения.
У истоков основания монастыря и возобновления Почаевской типографии в Ладомировой стоял известный русский эмигрант - архимандрит Виталий (Максименко). Монастырь явился для местного населения духовной опорой, источником веры и распространителем культуры и знаний. Примечательно, что выходец из Ладомировой, послушник монастыря Василь Шкурло в начале XXI века станет первоиерархом Русской православной церкви за границей и сыграет ключевую роль в историческом воссоединении с Московским Патриархатом в 2007 году.
История Ладомировского монастыря также тесно связана с именами других представителей русского зарубежья -  православного писателя И.С.Шмелева, дважды посещавшего обитель, публициста протоиерея Сергия (Четверикова).
Выставка даёт представление о каждодневном труде монахов и послушников, создании и работе типографии Иова Почаевского, культурной жизни общины. Запечатленные на холсте художника и фотографиях образы монастыря, портреты духовенства и редкие экземпляры изданий, отпечатанных в монастырской типографии в 30-40-х годах, также представлены на выставке.
С историческим обзором обстоятельств, которые предшествовали строительству обители, выступил настоятель православного прихода в н.п.Осадне протоиерей Петр Сорока. Подробную экскурсию для посетителей Русского дома провел настоятель православного прихода в н.п. Варадка протоиерей Петр Савчак.
Среди гостей на выставке присутствовали потомки протоиерея Сергея Четверикова – внучка Е.Ф.Липская и правнучка М.А.Четверикова, которые поделились впечатлениями о выставке и воспоминаниями о знаменитом предке, его духовных качествах, уроках и ценностях, которые сохраняются в памяти и передаются в семье из поколения в поколение.
Экспозиция была подготовлена совместно с общественной организацией «Соборность» при содействии Дома русского зарубежья им. А.И.Солженицына.
Работа выставки в РЦНК в Братиславе продлится до 30 января.

15. januára sa v Ruskom centre vedy a kultúry v Bratislave uskutočnilo otvorenie fotografickej výstavy Z histórie kláštora svätého Jova Počajevského v Ladomirovej.
Na podujatí sa zúčastnili slovenskí politici, osobnosti kultúry, zástupcovia spoločenských organizácií a ruskí krajania.
Hostí privítal ministerský radca Veľvyslanectva Ruska na Slovensku K. A. Nefedov, ktorý vyzdvihol veľký význam nábožensko-osvetovej činnosti pravoslávneho kláštora a tlačiarne
vo východnom Slovensku v 20. rokoch 20. storočia, zdôraznil dôležitosť zachovania duchovno-morálneho a kultúrno-historického dedičstva a poukázal na osudové historické prepojenia.
Za založením kláštora a obnovením Počajevskej tlačiarne v Ladomirovej stál známy ruský emigrant – archimandrita Vitalij (Maksimenko). Kláštor sa stal pre miestne obyvateľstvo duchovnou oporou, zdrojom viery a šíriteľom kultúry a vedomostí. Je pozoruhodné, že rodák z Ladomirovej, novic kláštora Vasiľ Škurlo, sa na začiatku 21. storočia stane prvým hierarchom Ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí a zohrá kľúčovú úlohu v historickom zjednotení s Moskovským patriarchátom v roku 2007.

História Ladomirovského kláštora je tiež spojená s menami ďalších predstaviteľov ruského zahraničia – pravoslávneho spisovateľa I. S. Šmeljova, ktorý kláštor navštívil dvakrát, a publicistu protojereja Sergia (Četverikova).
Výstava poskytuje prehľad o každodennej práci mníchov a novicov, o vzniku a činnosti tlačiarne Jova Počajevského, ako aj o kultúrnom živote komunity. Na výstave sú tiež prezentované obrazy kláštora zachytené na plátne umelca a fotografiách, portréty duchovenstva a vzácne exempláre publikácií, ktoré boli vytlačené v kláštornej tlačiarni v 30. a 40. rokoch.

O okolnostiach, ktoré predchádzali výstavbe kláštora, povedal duchovný správca pravoslávnej cirkevnej obci v Osadne, protojerej Peter Soroka. Podrobnú prehliadku pre návštevníkov Ruského domu uskutočnil duchovný správca pravoslávnej cirkevnej obci vo Varadke, protojerej Peter Savčak.
Medzi hosťami výstavy boli prítomní potomkovia protojereja Sergeja Četverikova – vnučka E. F. Lipská a pravnučka M. A. Četverikova, ktoré sa podelili o svoje dojmy z výstavy a spomienky na slávneho predka, jeho duchovné kvality, lekcie a hodnoty, ktoré sa zachovali v pamäti a odovzdávajú sa v rodine z generácie na generáciu.
Expozícia bola pripravená v spolupráci s občianskym združením Sobornosť za podpory Domu ruského zahraničia A. I. Solženicyna.
Výstava v RCVK v Bratislave potrvá do 30. januára.

🎖️ 17. január je pamätným dňom vojenskej histórie našej vlasti.

V tento deň pred 8️⃣1️⃣ rokmi bola Varšava oslobodená od fašistickej okupácie silami Červenej armády.

Prvá armáda Poľských ozbrojených síl bola súčasťou 1. bieloruského frontu, ktorému velil maršal Žukov. Naši vojaci a poľskí vlastenci spoločne, bok po boku, vyhnali nepriateľa z Varšavy.

Česť ako prví vstúpiť do oslobodeného mesta bola zverená našim bratom v zbrani – Poliakom, s ktorými sme spoločne bojovali proti nacizmu.

***

Keď vošli do Varšavy, sovietski a poľskí vojaci videli len trosky a popol pokryté snehom – mesto bolo zničené Nemcami.
Pri ústupe nacisti zamínovali väčšinu nepoškodených budov. Sovietske vojská zneškodnili viac ako 14 ton výbušnín, 5 412 protitankových a 17 227 protipechotných mín, 46 náloží, ako aj približne 14 tisíc granátov, leteckých bômb, mín a granátov.

🤝 Bratský sovietsky národ nenechal Varšavu po hitlerovskej okupácii vykrvácanú, polorozpadnutú a zničenú.

Hneď po jej oslobodení, napriek ťažkej vojnovej situácii v našej krajine, ZSSR poskytol mestu ako pomoc približne 60 tisíc ton obilia, ako aj petrolej, soľ, nite a iné potrebné veci.

#SvetZachránilSovietskyVojak #Víťazstvo81

🎙 Vystúpenie ministra zahraničných vecí Ruskej federácie S. V. Lavrova na tlačovej konferencii o výsledkoch činnosti ruskej diplomacie v roku 2025 (Moskva, 20. január 2026)


🎙 Выступление Министра иностранных дел России С.В.Лаврова в ходе пресс-конференции по итогам деятельности российской дипломатии в 2025 году (Москва, 20 января 2026 года)


https://www.youtube.com/live/qPeOhZc1cdE?si=Be6SvZMglAd52IeN

🇷🇺 20. januára sa na Kryme oslavuje Deň republiky.

Sviatočný deň je pripomienkou historického referenda z roku 1991, v ktorom sa absolútna väčšina obyvateľov Krymu vyslovila ZA obnovenie krymskej autonómie v rámci ZSSR.

Fakty:

• Krym bol po stáročia spojený s Ruskom. Už v rokoch 988–989 prijal veľkovojvoda Vladimir Sviatoslavovič kresťanstvo v Chersonesos Taurický. O storočia neskôr, 19. apríla 1783, cisárovná Katarína II. podpísala manifest o prijatí Krymu do Ruskej ríše.

Referendum z 20. januára 1991 o obnovení Krymskej ASSR bolo prvým plebiscitom v histórii ZSSR. Na všeobecné hlasovanie bola predložená otázka: „Ste za obnovenie Krymskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky ako subjektu Zväzu SSR a účastníka Zväzového zmluvy?“. 93 % obyvateľov polostrova hlasovalo ZA autonómiu. V tom istom roku bol prijatý zákon o obnovení Krymskej ASSR.

V mnohých ohľadoch bolo práve plebiscit v roku 1991 východiskovým bodom pre zjednotenie polostrova s Ruskom v roku 2014.

Deň republiky bol ustanovený v roku 2009 a v roku 2014, po zjednotení Krymu s Ruskom, bol zapracovaný do regionálneho zákona „O sviatkoch a pamätných dňoch v republike Krym“.

18. marca 2014 ruský prezident V. V. Putin a vedúci predstavitelia Krymu a Sevastopoľa podpísali Zmluvu o prijatí Republiky Krym do Ruskej federácie na základe výsledkov referenda o štatúte Krymu, ktoré sa konalo 16. marca 2014 a v ktorom 96 % voličov hlasovalo ZA návrat polostrova do zloženia Ruska.