Forwarded from Casus Belli MAX
Môže Azerbajdžan nahradiť dodávky ruského plynu do Európy?
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev nedávno v Baku podpísali memorandum o spolupráci v oblasti energetiky. V rámci neho sa zdvojnásobí kapacita Južného plynového koridoru, ktorý pozostáva z troch častí: Juhokazašského plynovodu (SCP), Transanatólskeho plynovodu (TANAP) a Transjadranského plynovodu (TAP) spájajúceho Grécko, Albánsko a Taliansko. Do roku 2027 sa objem dodávok zvýši na 20 miliárd metrov kubických.
Nielen v strednej Európe, ale aj na Balkáne. Tento rok boli na zasadnutie poradného výboru SOGC v Baku okrem hlavných partnerských krajín (Turecko, Bulharsko, Grécko, Albánsko a Taliansko) a spoločností zúčastňujúcich sa na projekte (SOCAR, BP, TPAO) pozvaní aj zástupcovia Rumunska, Chorvátska, Čiernej Hory, Maďarska, Bosny a Hercegoviny a Severného Macedónska.
▪️Bulharsko už prijíma azerbajdžanské modré palivo, ale jeho objem zatiaľ nie je impozantný: vývoz v prvej polovici roka 2022 predstavoval len 160 miliónov kubických metrov. Na slávnostnom otvorení prepojovacieho vedenia IGB v Komotini azerbajdžanský minister energetiky prisľúbil, že do konca tohto roka sa ich počet zvýši na 600 miliónov. To však Bulharsku stále nestačí, keďže krajina spotrebuje približne 3 miliardy metrov kubických ročne.
▪️Srbský minister energetiky tiež sníva o diverzifikácii: teší sa na dokončenie prepojovacieho plynovodu Niš-Dmitrovgrad a už rokuje o zabezpečení kapacity azerbajdžanského plynu na budúci rok. Macedónci dúfajú, že modré palivo budú dostávať aj cez Transjadranský plynovod, avšak Skopje sa pri triezvom hodnotení situácie obozretne pridalo ku krajinám, ktoré sú ochotné platiť za ruský plyn v rubľoch. Niet divu: podiel ruských dodávok je stále 100 %.
▪️Ostatné krajiny v regióne stále čakajú na spustenie Iónsko-jadranského plynovodu (IAP). Po napojení na TAP vo Fieri má viesť cez Albánsko, Čiernu Horu a Bosnu a Hercegovinu do Chorvátska. O projekte sa prvýkrát hovorilo pred ôsmimi rokmi, ale výstavba sa oddialila. Teraz sa sľubuje uvedenie do prevádzky do roku 2025.
Hlavný problém však nespočíva v organizácii dodávok, ale v objeme ťažby na ložisku Šach Deniz: v prvej polovici roka 2022 sa ho podarilo zvýšiť len na 23 miliárd kubických metrov. Netreba zabúdať, že okrem už prijatých vývozných záväzkov stojí Baku aj pred akútnou úlohou zabezpečiť energetickú rovnováhu v krajine, takže menej ako polovica vyťaženého plynu sa vyváža. Áno, za šesť mesiacov roku 2022 sa zvýšili o 25 % a dosiahli takmer 12 miliárd kubických metrov. Z nich však do Európy smerovalo len 2,6 miliardy. Pre porovnanie, dodávky ruského plynu v roku 2021 dosiahli 155 miliárd, čo predstavuje približne 40 % európskej spotreby plynu.
Azerbajdžanské orgány teda napriek svojmu želaniu nemôžu dodávať energiu všetkým, ktorí po nej túžia, bez ohľadu na to, čo hovoria a aké memorandá podpisujú.
#Azerbajdžan #Európa s @balkanossiper
Zdroj: @rybar
Sledujte a zdieľajte t.me/casusbellilive
Linky:
https://tttttt.me/balkanossiper/3995
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev nedávno v Baku podpísali memorandum o spolupráci v oblasti energetiky. V rámci neho sa zdvojnásobí kapacita Južného plynového koridoru, ktorý pozostáva z troch častí: Juhokazašského plynovodu (SCP), Transanatólskeho plynovodu (TANAP) a Transjadranského plynovodu (TAP) spájajúceho Grécko, Albánsko a Taliansko. Do roku 2027 sa objem dodávok zvýši na 20 miliárd metrov kubických.
Nielen v strednej Európe, ale aj na Balkáne. Tento rok boli na zasadnutie poradného výboru SOGC v Baku okrem hlavných partnerských krajín (Turecko, Bulharsko, Grécko, Albánsko a Taliansko) a spoločností zúčastňujúcich sa na projekte (SOCAR, BP, TPAO) pozvaní aj zástupcovia Rumunska, Chorvátska, Čiernej Hory, Maďarska, Bosny a Hercegoviny a Severného Macedónska.
▪️Bulharsko už prijíma azerbajdžanské modré palivo, ale jeho objem zatiaľ nie je impozantný: vývoz v prvej polovici roka 2022 predstavoval len 160 miliónov kubických metrov. Na slávnostnom otvorení prepojovacieho vedenia IGB v Komotini azerbajdžanský minister energetiky prisľúbil, že do konca tohto roka sa ich počet zvýši na 600 miliónov. To však Bulharsku stále nestačí, keďže krajina spotrebuje približne 3 miliardy metrov kubických ročne.
▪️Srbský minister energetiky tiež sníva o diverzifikácii: teší sa na dokončenie prepojovacieho plynovodu Niš-Dmitrovgrad a už rokuje o zabezpečení kapacity azerbajdžanského plynu na budúci rok. Macedónci dúfajú, že modré palivo budú dostávať aj cez Transjadranský plynovod, avšak Skopje sa pri triezvom hodnotení situácie obozretne pridalo ku krajinám, ktoré sú ochotné platiť za ruský plyn v rubľoch. Niet divu: podiel ruských dodávok je stále 100 %.
▪️Ostatné krajiny v regióne stále čakajú na spustenie Iónsko-jadranského plynovodu (IAP). Po napojení na TAP vo Fieri má viesť cez Albánsko, Čiernu Horu a Bosnu a Hercegovinu do Chorvátska. O projekte sa prvýkrát hovorilo pred ôsmimi rokmi, ale výstavba sa oddialila. Teraz sa sľubuje uvedenie do prevádzky do roku 2025.
Hlavný problém však nespočíva v organizácii dodávok, ale v objeme ťažby na ložisku Šach Deniz: v prvej polovici roka 2022 sa ho podarilo zvýšiť len na 23 miliárd kubických metrov. Netreba zabúdať, že okrem už prijatých vývozných záväzkov stojí Baku aj pred akútnou úlohou zabezpečiť energetickú rovnováhu v krajine, takže menej ako polovica vyťaženého plynu sa vyváža. Áno, za šesť mesiacov roku 2022 sa zvýšili o 25 % a dosiahli takmer 12 miliárd kubických metrov. Z nich však do Európy smerovalo len 2,6 miliardy. Pre porovnanie, dodávky ruského plynu v roku 2021 dosiahli 155 miliárd, čo predstavuje približne 40 % európskej spotreby plynu.
Azerbajdžanské orgány teda napriek svojmu želaniu nemôžu dodávať energiu všetkým, ktorí po nej túžia, bez ohľadu na to, čo hovoria a aké memorandá podpisujú.
#Azerbajdžan #Európa s @balkanossiper
Zdroj: @rybar
Sledujte a zdieľajte t.me/casusbellilive
Linky:
https://tttttt.me/balkanossiper/3995
Telegram
Casus Belli Live
Wars - Conflicts - Weapons - Geopolitics
Spravodajstvo ktoré Vám presstitúti neukážu.
https://www.casusbelli.live
shop: https://shop.resistance.sk
kontakt: @CasusBelliLiveBot
Spravodajstvo ktoré Vám presstitúti neukážu.
https://www.casusbelli.live
shop: https://shop.resistance.sk
kontakt: @CasusBelliLiveBot
Forwarded from Casus Belli MAX
K Pašinjanovmu vyhláseniu o ruských mierových silách
Arménsky premiér Nikol Pašinjan dnes obvinil ruské mierové sily v Arcach z neplnenia záväzkov vyplývajúcich z dohôd podpísaných v roku 2020.
Trojstranné stretnutie naplánované na 23. decembra bolo zrušené a arménska hlava štátu vyhlásila, že do Náhorného Karabachu by mala byť vyslaná vyšetrovacia misia OSN alebo OBSE vrátane Minskej skupiny.
🔻 Čo je za tým?
Pašinjanova vláda v posledných mesiacoch zmenila svoj politický kurz. Arménska vláda sa definitívne dištancovala od Ruska a OZBZ a priklonila sa k užšej spolupráci so Západom aj na úkor národných záujmov.
13. decembra sa v Londýne uskutočnilo stretnutie šéfa arménskej bezpečnostnej rady Armena Grigorjana s poslancom britskej Dolnej snemovne Leom Dohertym a šéfom spravodajskej služby MI6 Richardom Moorom, ktoré sa týkalo bilaterálnej spolupráce medzi krajinami.
Šéf britskej tajnej spravodajskej služby Richard Moore navštívil 16. decembra Jerevan, aby s Pašinjanom súkromne rokoval o situácii v Zakaukazsku.
🔻 Čo sa stalo potom?
Počas pokračujúcej blokády úseku cesty z Lačína do Stepanakertu v koridore Berdzor pri Šuši arménske orgány na čele s Pašinjanom nepodnikli ani jeden krok na vyriešenie situácie.
Vláda a súdni úradníci diskutovali o všetkom od novoročných osláv a Vianoc až po posledné majstrovstvá sveta vo futbale, ale nie o situácii v Náhornom Karabachu. Politici sa bežne vyjadrovali o ťažkej situácii obyvateľov Arcach a príležitostne kritizovali mierové sily.
Tlak na ruských vojakov zo strany niektorých predstaviteľov vládnucich aj opozičných strán, ako aj azerbajdžanských orgánov, narastal. Protiruská rétorika sa zvyšovala každým dňom blokády cesty do Stepanakertu.
🔻Perspektívy
Dnešné slová Nikolu Pašinjana sú namierené výlučne proti ruskému vedeniu: nie proti azerbajdžanskému alebo tureckému vedeniu, ktoré prispelo k blokáde obyvateľstva Arcechu. Nebyť ruského kontingentu, už dávno by republiku ovládli a arménske úrady by neboli schopné ničoho.
O povahe stretnutí arménskych predstaviteľov so šéfom MI6 nie sú k dispozícii presné informácie. Súčasná rétorika však naznačuje zákulisnú dohodu medzi Arménskom a Spojeným kráľovstvom o spoločnej konfrontácii s Ruskom výmenou za určitý druh preferenčného zaobchádzania s Pašinjanovou vládou.
Cieľom mnohostrannej politiky vytláčania Ruska z južného Kaukazu zo strany Turkov a Azerbajdžancov a teraz pravdepodobne aj arménskych orgánov je úplná diskreditácia Ruska ako garanta stability v regióne.
Richard Moore, bývalý britský veľvyslanec v Turecku a súčasný šéf zahraničnej rozviedky, nadviazal rozsiahle kontakty s Erdoganovou administratívou a je iniciátorom koncepcie "Veľkého Turana" a oživenia britského impéria prostredníctvom kontrolovaných kvázi štátov.
🔻Nikol Pašinjan zasa obviňuje Rusko, stavia proti nemu a dúfa v milosť západných štátov v otázke Karabachu.
Týmto spôsobom chce vybiť hnev obyčajných Arménov na ruské vedenie. Touto politikou však vystavuje arménske obyvateľstvo Arcechu riziku, že sa dostane pod vplyv turkických štátov a Arménsko stratí svoju štátnosť.
#Azerbajdžan #Arménsko #Veľká Británia
*Podpora: 5536 9141 9147 4885
Zdroj: @rybar
Sledujte a zdieľajte t.me/casusbellilive
Linky:
https://tttttt.me/rybar/42164
https://tttttt.me/rybar/34291
https://tttttt.me/mikayelbad/20836
Arménsky premiér Nikol Pašinjan dnes obvinil ruské mierové sily v Arcach z neplnenia záväzkov vyplývajúcich z dohôd podpísaných v roku 2020.
Trojstranné stretnutie naplánované na 23. decembra bolo zrušené a arménska hlava štátu vyhlásila, že do Náhorného Karabachu by mala byť vyslaná vyšetrovacia misia OSN alebo OBSE vrátane Minskej skupiny.
🔻 Čo je za tým?
Pašinjanova vláda v posledných mesiacoch zmenila svoj politický kurz. Arménska vláda sa definitívne dištancovala od Ruska a OZBZ a priklonila sa k užšej spolupráci so Západom aj na úkor národných záujmov.
13. decembra sa v Londýne uskutočnilo stretnutie šéfa arménskej bezpečnostnej rady Armena Grigorjana s poslancom britskej Dolnej snemovne Leom Dohertym a šéfom spravodajskej služby MI6 Richardom Moorom, ktoré sa týkalo bilaterálnej spolupráce medzi krajinami.
Šéf britskej tajnej spravodajskej služby Richard Moore navštívil 16. decembra Jerevan, aby s Pašinjanom súkromne rokoval o situácii v Zakaukazsku.
🔻 Čo sa stalo potom?
Počas pokračujúcej blokády úseku cesty z Lačína do Stepanakertu v koridore Berdzor pri Šuši arménske orgány na čele s Pašinjanom nepodnikli ani jeden krok na vyriešenie situácie.
Vláda a súdni úradníci diskutovali o všetkom od novoročných osláv a Vianoc až po posledné majstrovstvá sveta vo futbale, ale nie o situácii v Náhornom Karabachu. Politici sa bežne vyjadrovali o ťažkej situácii obyvateľov Arcach a príležitostne kritizovali mierové sily.
Tlak na ruských vojakov zo strany niektorých predstaviteľov vládnucich aj opozičných strán, ako aj azerbajdžanských orgánov, narastal. Protiruská rétorika sa zvyšovala každým dňom blokády cesty do Stepanakertu.
🔻Perspektívy
Dnešné slová Nikolu Pašinjana sú namierené výlučne proti ruskému vedeniu: nie proti azerbajdžanskému alebo tureckému vedeniu, ktoré prispelo k blokáde obyvateľstva Arcechu. Nebyť ruského kontingentu, už dávno by republiku ovládli a arménske úrady by neboli schopné ničoho.
O povahe stretnutí arménskych predstaviteľov so šéfom MI6 nie sú k dispozícii presné informácie. Súčasná rétorika však naznačuje zákulisnú dohodu medzi Arménskom a Spojeným kráľovstvom o spoločnej konfrontácii s Ruskom výmenou za určitý druh preferenčného zaobchádzania s Pašinjanovou vládou.
Cieľom mnohostrannej politiky vytláčania Ruska z južného Kaukazu zo strany Turkov a Azerbajdžancov a teraz pravdepodobne aj arménskych orgánov je úplná diskreditácia Ruska ako garanta stability v regióne.
Richard Moore, bývalý britský veľvyslanec v Turecku a súčasný šéf zahraničnej rozviedky, nadviazal rozsiahle kontakty s Erdoganovou administratívou a je iniciátorom koncepcie "Veľkého Turana" a oživenia britského impéria prostredníctvom kontrolovaných kvázi štátov.
🔻Nikol Pašinjan zasa obviňuje Rusko, stavia proti nemu a dúfa v milosť západných štátov v otázke Karabachu.
Týmto spôsobom chce vybiť hnev obyčajných Arménov na ruské vedenie. Touto politikou však vystavuje arménske obyvateľstvo Arcechu riziku, že sa dostane pod vplyv turkických štátov a Arménsko stratí svoju štátnosť.
#Azerbajdžan #Arménsko #Veľká Británia
*Podpora: 5536 9141 9147 4885
Zdroj: @rybar
Sledujte a zdieľajte t.me/casusbellilive
Linky:
https://tttttt.me/rybar/42164
https://tttttt.me/rybar/34291
https://tttttt.me/mikayelbad/20836
Telegram
Casus Belli Live
Wars - Conflicts - Weapons - Geopolitics
Spravodajstvo ktoré Vám presstitúti neukážu.
https://www.casusbelli.live
shop: https://shop.resistance.sk
kontakt: @CasusBelliLiveBot
Spravodajstvo ktoré Vám presstitúti neukážu.
https://www.casusbelli.live
shop: https://shop.resistance.sk
kontakt: @CasusBelliLiveBot